Z neúprosných štatistík vyplýva, že približne polovica tých, ktorí boli lavínou zasypaní, neprežila. Jediná účinná prevencia, ako sa vyhnúť lavíne, je vyhnúť sa horám, to je však pre milovníkov zimných športov nemysliteľné.
Existuje však viacero spôsobov, vďaka ktorým aj laik dokáže odhadnúť mieru rizika a minimalizovať nebezpečenstvo priamo v teréne.
“Najčastejšou príčinou strhnutia a zasypania lavínou je mechanické uvoľnenie lavíny váhou lyžiara alebo horolezca. Ľudia najviac podceňujú stupeň lavínového nebezpečenstva a sklon terénu. Najčastejšie lavíny vznikajú na svahoch so sklonom nad 30 stupňov,” tvrdí lavínový špecialista a horský vodca UIAGM Ján Peťo.
Pred odchodom na hory je dôležité v prvom rade počúvať odborníkov a riadiť sa lavínovými prognózami, stabilitu snehu je tiež možné jednoducho otestovať. Trasu treba dôkladne naplánovať a priamo v teréne je základ neodpájať sa od skupiny a jedným okom neustále sledovať svojich priateľov aj správanie prírody.
Správne zhodnotenie nebezpečenstva
Prvým krokom lavínovej prevencie je čítanie lavínových prognóz a odporúčania horskej služby. Podľa Jána Peťa je dôležité nevstupovať do lavínovej oblasti od tretieho stupňa nebezpečenstva. Avšak aj pri nižsích stupňoch je nutné sledovať terén a pri spozorovaní pádu aj malej lavíny alebo čerstvých lavínových nánosov je nutné okamžite sa vrátiť.
Informácie o aktuálnej lavínovej situácii nájdete na laviny.sk a hzs.sk
Lavínová prognóza okrem samotného odhadu pravdepodobnosti pádu lavíny obsahuje informácie o stabilite snehovej pokrývky, počasí a tendenciu vývoja nebezpečenstva na najbližšie dni. Upozorňuje tiež na najviac ohrozené miesta v teréne. Nemožno však spoliehať na to, že pri nízkom lavínovom stupni žiadne nehrozia, prognózy sú len prvým krokom pri rozhodovaní a pred odchodom z chaty treba posúdiť aj mnohé iné faktory.
Zvýšené lavínové riziko často sprevádza sneženie, dážď a vietor, pričom platí, že s množstvom snehu a silou vetra rastie aj nebezpečenstvo. Prudké oteplenie a dlhotrvajúce slnečné žiarenie tiež prispieva k tvorbe lavín. Najviac nehôd sa stane behom prvého slnečného dňa po snežení. Vplyvy počasia sa dajú zhrnúť do nasledovných zásad: neísť na hory pri výraznom oteplení, trvalom teplom počasí a trvalom mraze. Dobrým znamením je opakované ochladzovanie a otepľovanie a tiež náhle ochladenie. Pri zníženej viditeľnosti sa voľný pohyb v horách neodporúča vôbec.
Sneh treba poznať
Stabilitu snehu je možné zhodnotiť na základe viacerých faktorov. Dôležité je množstvo nového snehu a za akých podmienok snežilo. Čím viac ho napadne, tým je menej stabilný. Vietor sprevádzajúci sneženie znamená výrazné zvýšenie rizika, čerstý naviaty sneh je totiž suchý, veľmi súdržný, a nestabilný. Čerstvý sneh je pomerne bezpečný iba ak je nesúdržný a je na dobre spevnenom a nepravidelnom povrchu starého snehu.
Ďalším varovným signálom je mokrý sneh v dôsledku dažďov alebo topenia. Výrazné alebo dlhotrvajúce oteplenie totiž spôsobí nerovnomerné roztápanie a podporí jeho zosuvy. Ani starý sneh, ktorý sa zjavne nemení počas niekoľkých dní, však nie je bezpečný. Ideálna je vysoká snehová pokrývka a hrubé, podobné vrstvy. Je potrebné posúdiť charakter všetkých vrstiev jednotlivo a až potom zhodnotiť celkovú stabilitu. Vlastnosti snehu sa však neustále menia a treba si uvedomiť, že čo platilo dnes, nebude platiť zajtra.
Plánovanie bezpečnej trasy
K bezpečnému pohybu na horách patrí naplánovanie trasy a poznanie terénu. Trasu treba zakresliť do mapy a vyznačiť miesta, ktoré sú rizikové, zvoliť postup na ich prekonanie a tiež alternatívne trasy a prípadné obchádzky. Bezpečnosť celej trasy je nutné posúdiť podľa aktuálnej lavínovej situácie a prognóz vývoja nebezpečenstva. Náročnosť musí zodpovedať kondícii, technickej výbave a skúsenostiam skupiny. Jej ideálna veľkosť je 3 až 7 členov. Na strmých svahoch je nutné udržiavať veľké rozostupy alebo ich zísť jednotlivo, pri zhromaždeniach skupiny voliť čo najbezpečnejšie miesto. Plánované trvanie trasy musí byť veľkorysé, zdržania sú veľmi časté. Trasu musí byť možné kedykoľvej operatívne zmeniť a skrátiť, treba počítať s neznámym.
Lavínová výbava
Aj dôkladná príprava a disciplína je častokrát proti sile živlov bezmocná a vtedy prichádza na rad špeciálne vybavenie. Podľa Jána Peťa musí lavínová výbava obsahovať lavínový vyhľadávač, sondu, lavínovú lopatku a mobilný telefón. Nadštandardom je lavínový batoh s nafukovacími vakmi, ktorý zabráni stiahnutiu hlboko do snehu.
Lavínový vyhľadávač podáva o polohe zasypaného zvukovú aj vizuálnu informáciu. Intenzita pípania zodpovedá vzdialenosti prijímača od vysielača a na digitálnom displeji sa zobrazí vzdialenosť aj smer a pomôže tak lokalizovať polohu zasypaného. Sonda je skladacia tyč, ktorou je možné zistiť hĺbku zasypaného a jeho polohu, čo ovplyvní rýchlosť vyhrabávania za pomoci lavínovej lopatky. Lavínovú výstroj je podľa horského vodcu nutné nosiť počas celého zimného obdobia bez ohľadu na prognózy. Nestačí však pribaliť ju do ruksaku, treba s ňou vedieť zaobchádzať.
Čo robiť pri zachytení lavínou
“Ak niekoho strhne lavína, treba okamžite iniciovať nafúknutie vakov v lavínovom batohu a pokúsiť sa šúsom šikmo nadol uniknúť. V lavíne sa treba zbaviť všetkého, čo by mohlo pôsobiť ako kotva v snehu – zahodiť lyžiarske paličky, čakan, lyže, ťažký batoh”, hovorí lavínový špecialista. Odporúča bojovať všetkými silami o miesto na povrchu, skákať, zachytávať sa o skaly, kosodrevinu a stromy. Pohybmi podobnými plávaniu je možné rukami a nohami stláčať sneh pod seba a zostať tak na povrchu. Ak sa však mase snehu nedá uniknúť, treba skrčiť kolená pred hrudník a ruky pevne držať pred tvárou, v prípade zasypania tak vznikne vzduchová kapsa a tá vytvorí priestor na dýchanie, ktorý výrazne zvýši šance na prežitie. Pod lavínou treba v takto vytvorenej vzduchovej kapse pokojne dýchať, prípadná strata vedomia z nedostatku kyslíku je dobrá, pretože človek v bezvedomí spotrebuje menej kyslíka a zvýšia sa šance na šťastnú záchranu.
Privolanie záchrany
Telefonát o pomoc je nutné skrátiť na minimum, aby sa volajúci mohol čo najskôr pridať k záchrannej akcii. Číslo na horskú služby by malo byť ešte pred odchodom na hory uložené v telefónoch, je však možné volať aj 112-ku. Po presmerovaní na záchranárov sa treba predstaviť a nadiktovať na seba kontakt v prípade, že volaný ho automaticky nevidí. Následne stručne opísať situáciu a počet nezvestných ľudí a tiež čas, ktorý uplynul od zasypania. Miesto je nutné čo najpresnejšie opísať, ideálne nahlásiť polohu na mape alebo GPS súradnice. Volajúci sa musí rozhliadnuť po teréne a upozorniť záchranárov na prekážky pri prípadnom pristávaní vrtuľníka (elektrické vedenie, lanovka, atď.) a oznámiť aktuálne počasie a viditeľnosť. Hovor vždy ukončuje záchranár.
Prvá pomoc
Pri zasypaní lavínou je najdôležitejší čas, záchrana života je v prvom rade na priateľoch postihnutého. Záchranári by mali byť privolaní ihneď po spadnutí lavíny, avšak prednosť má vždy samotná záchrana. O jej úspechu sa totiž rozhoduje behom prvých 15-tich minút. Pri uvoľnení lavíny treba sledovať, kde presne zasypaný zmizol. Ak časť tela nezostala nad snehom, členovia skupiny musia okamžite aktivovať svoje vyhľadávače a čo najpresnejšie ho lokalizovať. Po určení miesta treba sondami zistiť hĺbku a polohu tela zasypaného a začať kopať.
V podobných situáciách je častá panika, a preto pomáha, ak sa ihneď určí jeden vodca, ktorý riadi záchrannú akciu. Jednému členovi tímu prikáže volať záchranárov, iných pošle lokalizovať miesto vyhľadávačom a ostatným nariadi pripraviť sondy a lopatky, aby sa mohlo začať okamžite po lokalizovaní hrabať a nestrácali sa cenné sekundy. Ak je zasypaných viac, po nájdení prvého je veľmi dôležité ihneď mu vypnúť vyhľadávač, aby nerušil signál pri hľadaní ostatných.
Prvú pomoc je najlepšie podávať priamo vo výkope, aby nedošlo k strate tepla. Rýchou obhliadkou treba zhodnotiť, či mal zasypaný pri hlave vzduchovú kapsu, alebo mal v nose a ústach sneh, tieto informácie sú spolu s dobou zasypania dôležité pre záchranárov. Ak je pacient v bezvedomí, treba spriechodniť dýchacie cesty. Otvoriť a vyčistiť mu ústa, zakloniť hlavu a zdvihnúť bradu, následne priložením tváre alebo ruky pred nos a ústa zistiť, či dýcha. Ak nedýcha, okamžite sa záhaji umelé dýchanie. Hlavu treba pridržiavať v záklone, upchať rukou nos, druhou rukou pridržiavať bradu a pri vdychoch do úst sledovať, či sa rozpína hrudník.
Ak po pár vdychoch obeh stále nefunguje, pacienta treba, ak je to možné, uložiť na pevnú podložku a začať s nepriamou masážou srdca. Stlačenia hrudníka a vdychy by mali byť v pomere 30:2. Stratám tepla treba zabrániť nepremokavou podložkou, ALU-fóliou, náhradným oblečením. Ak nič nie je k dispozícii, každý zo skupiny si zoblečie časť odevu a spoločne ho udržia v teple, pričom zabalená musí byť najmä hlava. Pokiaľ pacient nezačne sám dýchať, neprestáva sa s oživovaním až do príchodu záchranárov.
[su_box title=“Nepravdivé mýty o lavínach“ box_color=“#e21712″ radius=“0″]
Málo snehu = malé nebezpečenstvo
Pri nízkych teplotách lavíny nepadajú
Les vždy ochráni pred lavínou
Na krátkom svahu sa nemôže nič stať
[/su_box]
[su_box title=“Najčastejšie chyby“ box_color=“#e21712″ radius=“0″]
Zle naplánovaná trasa, chýbajúce bezpečné úseky
Nesprávny odhad trvania túry
Ignorovanie signálov nebezpečenstva a odporúčaní znalcov
Prílišné riskovanie a preceňovanie možností
Nedisciplinovanosť, predvádzanie sa
Nedostatočná vybavenosť
Zlá viditeľnosť
Príliš veľká skupina, alebo naopak, len jedna osoba
[/su_box]
Ak ťa tento článok zaujal a chcel by si sa naučiť viac, prečítaj si o LAVÍNOVOM VÝCVIKU.