V tomto roku sa laviňák, ako ho familiárne voláme, mal konať už v januári vo Vysokých Tatrách, konkrétne na Zamkovského chate. Avšak občianske združenie mieni a pán boh mení, a kvôli zlým snehovým podmienkam sme výcvik museli posunúť o mesiac neskôr. Čo znamenalo, že pôvodne prihlásení ľudia sa takmer všetci vystriedali za novo prihlásených.
Tak, ako aj po minulé roky, sa však zozbierala perfektná partia pozitívne naladených ľudí, ktorí mali chuť a odhodlanie naučiť sa niečo nové, a hlavne stráviť jeden menej všedný víkend na horách.
V nových zruboch pod Chopkom sme sa všetci cítili príjemne a vyspali sme sa doružova. 🙂 Na druhej strane, perfektná kuchyňa našej členky Dominiky MamaKami Barcziovej spôsobila, že niektorí pri teoretickej časti výcviku možno aj trochu podriemkávali. 🙂
V piatok sme vyrazili so sklzom len 30 minút (balenie do dodávky predsa len chvíľu trvá) a neohrozene sme sa našou dodávkou Pierrom dopravili až do zrubov. Tam nás už čakala večera a inštruktori Jano Peťo a Miro Peťo (Peťo je priezvisko, sú rodina, a Mirov web s freeride terénmi nájdete tu www.miropeto.sk) Obaja sú skúsení lavinári a nebojím sa povedať, profesionálni horali.
Účastníci, ako aj po minulé roky, boli rozdelení do dvoch skupín – začiatočníci a pokročilí.
Rozdiel je hlavne v tom, že pokročilí, a teda ľudia, ktorí už absolvovali jeden a viac výcvikov, zväčša nesedia na teórii, aj keď môžu.☺ A druhý rozdiel je, že pokročilí aj o niečo viac pojazdia, pričom si však s Mirom overujú praktické znalosti a zručnosti.
V piatok večer naši kurzanti pozorne absorbovali teoretickú časť, ktorú sme im spríjemnili praktickým Na hrane balíčkom. Náš Lukáš pripravil k balíčku s lekárničkou aj kvalitný ťahák na rozpoznanie druhov snehu a jeho veľkosti doplnenú o sklonomer na meranie strmosti svahu.
Po piatkovej teórii sme sa v sobotu ráno dostali na vrchol Chopku. Česť a nehynúca sláva patrí trom hrdinom, ktorí sa neviezli lanovkou, ale privstali si a vyšliapali na vrchol po svojich, menovite Peťo Naveky Divéky, Martin Biro a Maťo Tham.
Začiatočníci sa potom po zvyšok dňa zakopávali, vykopávali, vyhľadávali a profilovali v oblasti Zadných Derešov, zatiaľ čo pokročilí sa vydali po hrebeni smerom na Poľanu a ďalej na Chabenec, vyskúšať si nové terény, ktoré náš inštruktor zmapoval a pozná ako svoje topánky.
Okolnosti nám však nepriali (treba vždy dobre zhodnotiť časové možnosti), a tak sme zlyžovali z hrebeňa smerom na južnú stranu nad Vajskovskú dolinu, kde sme spravili profil a vrátili sa po hrebeni späť.
Po sobotnej super večeri nasledovala teória, a po teórii prekvapenie – naša home-made prenosná kaďa plánovaná pre max 6 ľudí, do ktorej sa nás nakoniec zmestilo desať. Pri výbornej teplote 36 stupňov sa niektorí vydržali kúpať aj viac než hodinu, a takmer zmeškali premietanie filmu Biele objatie, ktorý je zo slovenskej produkcie a venuje sa práve lavínovej problematike.
Na ďalší deň nám opäť počasie nedoprialo a preto sme sa vydali na Štefánikovu chatu, odkiaľ sa prvá skupina vrátila po chodníku, pričom trénovala praktické zručnosti.
A skupina druhá si prešla po hrebeni nad Jaskyňu mŕtvych netopierov, kde sme opäť profilovali sneh, a potom zlyžovali parádnymi oblúkmi. Neskôr, tesne nad chodníkom, sme si precvičili aj vyhľadávanie za pomoci vyhľadávača.
Naspäť pri chatách sme sa prezliekli do suchého, rozlúčili s inštruktormi, obdarili čerstvých absolventov výcviku krásnym osvedčením a vybrali sa na zaslúžený neskorý obed, ktorý sme absolvovali cestou späť do Bratislavy.
Nakoniec ešte pridávam štatistiku od členky Andrejky, ktorá zaznamenala výkony pokročilej skupiny GPS hodinkami: deň 1 a deň 2 a link na celý fotoalbum na Facebooku.
Vidíme sa na budúci rok!
Autor: Viki